Jaroslav Filip

Narodil sa 22. júna 1949 v Hontianskych Moravciach v okrese Krupina † 11. júl 2000, Bratislava.

V rokoch 1971 až 1976 študoval filmovú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Po skončení školy pracoval ako redaktor Slovenského rozhlasu, neskôr ako dramaturg Poetického súboru Novej scény v Bratislave. Herecké skúsenosti naberal v divadle U Rolanda či v trnavskom Divadle pre deti a mládež. Od pádu socializmu bol na voľnej nohe a venoval sa širokému spektru aktivít. Nahral tri vlastné albumy: Meditation for Piano (1996), Cez okno (1996) a Ten čo hrával s Dežom (1998), ktorý inšpirovala jeho spolupráca s legendárnym Ursinym.

Podieľal sa na tvorbe desiatky jeho albumov, napríklad Modrý vrch (1981) či Na ceste domov (1987). Jeho skladateľský talent oceňovali aj českí hudobníci ako Hana Hegerová, Iva Bittová, Jiří Stivín či Jaromír Nohavica. Najznámejšia je však asi kombinácia Filip, Lasica a Satinský, priatelia, umelci a komici, ktorí spolu účinkovali v predstaveníNikto nie je za dverami v Štúdiu S a na albumoch Bolo nás 11 (1981) či Sťahovaví vtáci (1990). K nezabudnuteľným sa zaraďuje aj hudobná spolupráca s Richardom Müllerom, z ktorej vzišli skladby ako Milovanie v daždi, l.s.d. či Cigaretka na dva ťahy.

Filipove skladby zazneli aj v mnohých československých a slovenských filmoch, napríklad v trpkej komédii režiséra Vlada Balca Rivers of Babylon (1998) nakrútenej na motívy rovnomenného románu Petra Pišťanka, v snímke Citová výchova jednej Dáši (1980) alebo Čarbanice (1982). Divadelnej verejnosti je známa Filipova hudba k inscenáciám trnavského divadla, Činohry Slovenského národného divadla a Divadla Nová scéna v Bratislave. Jeho hudba znie v niekoľkých divadelných predstaveniach ako napríklad v hre Tri sestry, Cyrano z Bergeracu či Pokus o lietanie. Zložil tiež hudbu k seriálu Silvánovci (1996).

Televíznym divákom a rozhlasovým poslucháčom je známy aj ako humorista z viacerých programov. V 90-tych rokoch vyslovoval prostredníctvom nich spolu s kolegami Štefanom Skrúcaným, Mirom Nogom, Zuzanou Tlučkovou, Rasťom Piškom a Stanom Radičom svoje názory na politické dianie na Slovensku. Najviac zarezonovali Apropo na rádiu Twist, Apropo TV v Slovenskej televízii a napokon Telecvoking v televízii Markíza, v ktorom si nekládli servítky pred ústa a otvorene ako prví v novej ére kritizovali vládu. V roku 1999 sa spolupráca Filipa a Radiča so Skrúcaným, Nogom, Tlučkovou a Piškom skončila a hoci sa obe skupiny humoristov pokúšali zabodovať na televíznych obrazovkách v iných projektoch, už sa im to v takej miere nepodarilo.

Ako filmový herec sa predstavil v hranom filme Petra SolanaO sláve a tráve (1984) a v snímke Michala Ruttkaya Iba deň (1988). V titulnej postave hudobníka Alberta sa predstavil v rovnomennom televíznom filme Františka Vláčila z roku 1985. Filip si okrem umenia a cigariet zamiloval aj internet. V januári 1997 založil nultý internetový magazín Sieťovka, do ktorého až do posledných chvíľ života prispieval.

Jaro Filip zanechal po sebe štyri deti, synov Jara a Lea a dcéru Evu, ktorých mal s manželkou Evou. Dcéru Dorotu Nvotovú, ktorú splodil s herečkou Annou Šiškovou. V roku 2002 hudobný publicista Marian Jaslovský vydal biografickú knihu Jaro Filip - človek hromadného výskytu. Posmrtne mu vzdali hold Milan Lasica a Richard Müller, ale aj ďalší slovenskí hudobníci. V roku 2008 vznikli albumy Müller spieva Lasicu, Lasica spieva Müllera, Lasica a Müller spievajú Filipa a Pocta Jarovi Filipovi , kde zazneli Filipove piesne v podaní Ivana Táslera, Katky Knechtovej, Petra Lipu, Kulyho, Zuzany Smatanovej a ďalších.

V roku 2004 mu prezident Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.